Prečítajte si rozhovor s podpredsedom Vzdoru-strany práce a kandidátom do VÚC za okres Spišská Nová Ves Miroslavom Pomajdíkom, ktorý poskytol pre DAV DVA

1.Ahoj Miro, môžeš sa v krátkosti predstaviť?

Volám sa Miroslav Pomajdík, som vyštudovaný politológ a mám 30 rokov. Od ukončenia štúdia som pracoval ako historik, novinár a aj ako robotník v Anglicku. Vyrastal som v Smižanoch a momentálne bývam už dlhšiu dobu v obci Arnutovce so svojou snúbenicou.

2. Si podpredsedom Vzdor strany práce, ako dlho si už v strane, ako dlho sa celkovo venuješ politickej činnosti a aký je tvoj dôvod prečo sa politike venuješ?

Som členom Vzdoru-strany práce, kde zastávam funkciu podpredsedu strany. Bol som jeden zo zakladajúcich členov Vzdoru-strany práce, ktorá vznikla v roku 2014. Politicky sa angažujem od svojich 17-tich rokov, keď som vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Socialistický zväz mladých, v ktorej som sa neskôr stal predsedom v dvoch volebných obdobiach. Práve v Socialistickom zväze mladých vyrástlo a pôsobilo viacero výrazných osobností dnešnej komunistickej ľavice na Slovensku, ako napr. Stano Pirošík, Artur Bekmatov, Ivan Luljak, Jozef Hrdlička, Martin Zeleňák, Jozef Vacula, Vladimír a Martin Jágrikovci, Michal Frič, či Tono Vilček.

Keď som mal 18 rokov, vstúpil som do Komunistickej strany Slovenska. Musím podotknúť, že aj keď som bol jednou z výraznejších postáv KSS, čo dokazovali aj parlamentné voľby v roku 2012, kedy som počtom preferenčných hlasov skončil na 2. mieste za predsedom strany Hrdličkom, nikdy som nebol členom vedenia KSS. V roku 2013 som aj s ďalšími mladými členmi po rôznych vnútrostraníckych nezhodách ohľadne smerovania strany odišiel z KSS a v roku 2013 sme založili OZ Vzdoru-hnutie práce a neskôr novú politickú stranu Vzdor-stranu práce. V boji za práva pracujúcich a sociálnu spravodlivosť sa angažujem prakticky už vyše 13 rokov.

Môj dôvod vstupu do politiky bol taký, že sa nechcem zmieriť s tým, že pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny oligarchov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajina, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme… Kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc… Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.

Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali. Moje angažovanie v politike v krátkosti vysvetľuje aj môj starší citát: „Keď ťa dostanú raz na kolená, opráš sa a znovu postav a bojuj, bojuj za svoju česť a ideály. A keď raz niekde budeš umierať potupený a zronený, spomeň si na to, že po všetkom tom zlom, si ty zostal stále ČLOVEKOM.“

15094308_10205943837873960_6186629281009428685_n3. Ako hodnotíš súčasnú situáciu na Slovensku, čo je dôvodom tej situácie a čo je podľa teba potrebné spraviť, aby sa to zmenilo

Za najväčšie problémy považujem vládu kapitalizmu, vládu domácej a zahraničnej oligarchie, že naše hospodárstvo je v súkromných rukách a väčšina národa je len lacnou pracovnou silou. Videli sme totálny zánik a drancovanie niekdajšieho nášho spoločného národného majetku, ktorý sa dostal do súkromných rúk. Taktiež je drancované naše prírodné bohatstvo a zdroje, rozširuje sa pracujúca chudoba, vysťahovalectvo, kedy niekoľko stoviek tisíc našich pracujúcich musí chodiť pracovať do cudziny, nakoľko by sa vo vlastnom štáte neuživili. Takto strácame pracujúcu inteligenciu, kreatívnych a vzdelaných pracujúcich.

Problémom je tiež totálna neschopnosť pri odbúravaní chudoby Rómov, ktorí za socializmu robili, socializmus ich dokázal integrovať a s majoritnou väčšinou si dobre spolunažívali a kapitalizmus a hospodárstvo v súkromných rukách si nevie poradiť s týmto problémom. Rómom treba zabezpečiť prácu a vzdelanie, to je hlavným problémom, ktorý keď sa neodstráni, tak chudoba a napäté vzťahy budú narastať. Z toho vyplýva aj fašizácia spoločnosti, kde sa nehovorí o riešení problémov, ale o represii a elity čoraz viac potláčajú demokratické rozhodovanie ľudí.

Veľký problém vidím v zlej rodinnej politike, ktorá je kapitalizmu vlastná. Mladé rodiny nemajú na vlastné bývanie, nie sú im ponúkané bezúročné pôžičky, dostupné dotované bývanie, dostatočné platové ohodnotenie, lebo ako navrhujeme my, plat pracujúceho človeka na SR by nemal klesnúť pod 800 eur. Štát a samosprávy už v takej miere nedotujú športy pre mládež, kultúrne podujatia, jasle, škôlky, školy a tým pádom je veľmi ťažké, aby mladé rodiny mali deti. Rodičia musia pracovať v zahraničí, porušuje sa 8-hodinový pracovný čas, pracujúci musia robiť nadčasy a tým sa partneri odcudzujú a dochádza k rozvodom, rozchodom a deti vyrastajú v strese a pod veľkým tlakom.

Práva pracujúcich sú v podnikoch veľakrát hrubo porušované, radoví odborári sú zastrašovaní atď… Zlikvidovala sa družstevná tradícia, naša potravinová sebestačnosť, kvôli efektivite vo výrobe sa zrušili prísne potravinové regulácie a normy a tým aj kvalita potravín, ktoré konzumujeme… tých problémov, ktoré z kapitalistického charakteru vyplývajú je veľké množstvo.  Musíme zvyšovať počty pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň. Oproti iným stranám sa vyznačujeme tým, že my nechceme kapitalizmus nejak vylepšovať, ako iné politické strany, my ho chceme odstrániť a budovať spravodlivý a humanistický režim, ktorému hovoríme socializmus. Socializmus poučený z chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.

4. Kandiduješ za poslanca vo voľbách VÚC v Košickom kraji, čo ťa k tvojmu
rozhodnutiu kandidovať viedlo?

Myslím, že prečo kandidujem do volieb do VÚC je zrejmé aj z mojich odpovedí, ktoré som doteraz uviedol. Jednoducho potrebujeme sa biť za práva bežných ľudí na všetkých frontoch, lebo inak tam budú zasadať stále tí istí kapitalistickí a po novom aj fašistickí politici a všetko pôjde v zaužívaných koľajách, na ktoré doplatia vždy obyčajní ľudia.

Pokračovanie rozhovoru nájdete na originálnej stránke DAVu DVA:  kultúrno- politického magazínu. Stačí klinúť TU na tento odkaz