Naše poľnohospodárstvo dopláca aj na drastické zníženie dobytka a pôde tak chýbajú živiny z maštaľného hnoja: Z hnoja sa stala vzácna komodita…

Nedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.

No na klesaní úrod na Slovensku sa začína prejavovať aj ďalší fenomén okrem nedostatku vlahy a tým je nedostatok maštaľného hnoja. To má súvis s ďalším problémom, na ktorý dopláca Slovensko od pádu socializmu a to je drastická likvidácia chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 450-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 620-tisíc kusov.

Slovenská poľnohospodárska pôda nám už jasne dáva najavo, že nedostatok maštaľného hnoja je pre ňu kritický. Ako si všimlo viacero odborníkov v poľnohospodárstve, tam kde sa nehnojí maštaľným hnojom, tam sú aj úrody nižšie, oproti oblastiam, kde sa chová dobytok a pôda sa pravidelne hnojí. Živočíšna a rastlinná výroba sú spojené nádoby, keď chýba jeden z tohto reťazca, hneď sa to prejaví. Veď každý dobrý poľnohospodár vedel, že keď má byť dobrá úroda, pôda musí mať dobrú výživu z maštaľného hnoja a dobrú vlahu. Dnes sme to dopracovali tam, že chovy dobytka sa zrušili, zachovala sa len rastlinná výroba a tak pôda trpí tým, že nedostáva naspäť dostatok živín a tie sa začínajú nahrádzať rôznymi umelými chemickými hnojivami, ktoré skôr pôdu kontaminujú, ako vyživujú. Môže sa stať, že obchodovanie s maštaľným hnojom sa môže stať v budúcnosti veľmi lukratívnym biznisom. Je fakt absurdné, že všetky vlády po roku 1989 to s našim poľnohospodárstvom dobačovali tak, že už aj z hnoja sa stala v kapitalizme nedostatková komodita. Keby ste povedali poľnohospodárom za socializmu, že niekedy sa na Slovensku stane z maštaľného hnoja nedostatková komodita, nevedeli by zastaviť výbuch smiechu…

Vidíme tú obrovskú devastáciu našich chovov počas kapitalistickej éry, v dobe, kedy sme čoraz viacej závislí od potravín zo zahraničia, kedy sme si dobrovoľne zlikvidovali svoju sebestačnosť a v dobe, kedy za chvíľu bude chodiť po svete 10 miliárd ľudí a práve v oblastiach Afriky a Ázie, kde pribudne najviac ľudí, vedci hovoria, že práve tieto oblasti budú aj trpieť najväčším otepľovaním a teda drastickým úbytkom úrodnej pôdy. Týchto ľudí bude treba nakŕmiť a práve Slovensko vďaka svojej jedinečnej úrodnej pôde mohlo byť lídrom v poľnohospodárstve na svete a mohli sme tak pomôcť nasýtiť aj ľudí v rôznych štátoch.

Československo bolo za socializmu poľnohospodárskou veľmocou, no to sa podarilo za posledných 28 rokov totálne rozvrátiť. V akom stave je naše poľnohospodárstvo je alarmujúce aj z toho hľadiska, že pri rýchlom tempe nárastu obyvateľov Zeme a pri zvyšovaní spotreby potravín, vystavujeme našich obyvateľov veľkému riziku z nedostatku potrebnej výživy, nakoľko sa spoliehame na dovoz potravín ( aj to veľakrát pochybnej kvality) a to sa nám pri rôznych krízach kruto vypomstí nedostatkom potravín.

Potrebujeme opäť vybudovať potravinovú sebestačnosť, rapídne zvýšiť stavy dobytka, obnoviť zavlažovací systém na poľnohospodárskej pôde, aby sme na našom území vedeli vyprodukovať dostatok kvalitnej potraviny pre našich obyvateľov, aby sme vedeli vytvoriť nové pracovné miesta práve v poľnohospodárstve. Podpora poľnohospodárstva a potravinovej výroby je investíciou do budúcnosti a rozvoja celej krajiny. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. V produkcii potravín sme prakticky pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu.

Povedzme si však jedno, že kapitalizmu sa nikdy nepodarí vyriešiť hlad vo svete a pri stále narastajúcom počte ľudí to bude ešte horšie, nakoľko práve kapitalistický trhový systém môže za to, že vo svete je aj pri dostatku potravín hlad, nakoľko rozhodujúci je v ňom zisk pre určitú úzku skupinku oligarchov, ktorí na biznise s potravinami rozprávkovo bohatnú. Hlad a chudobu vo svete zastaví len porážka neoliberálneho kapitalizmu a nastolenie socializmu, ktorý bude pozerať na človeka ako na jedinečnú ľudskú bytosť a nie ako na ľudský zdroj, ktorý treba využiť pre blahobyt 1% buržoázie.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce