Výsmech pre poctivo pracujúcich: Slováci vymysleli sociálnu sieť pre bohatých, ktorí sa na nej chvastajú svojim bohatstvom

V utorok bola zverejnená na TV novinách Markízy reportáž o sociálnej sieti, ktorú vymysleli 5ti Slováci a ktorá je určená pre najbohatších ľudí, ktorí sa chcú so svojim bohatstvom verejne pochváliť, ale aj pre tých, ktorých život boháčov zaujíma. Ževraj je nuda byť bohatým, keď vás nikto nevidí… Členom tejto sociálnej siete sa môže stať každý, kto mesačne zaplatí 1 000 eur, áno počujete dobre, mesačne 1000 eur. Členmi sú zatiaľ 12 ti ľudia a väčšinou ide o dedičov z bohatých rodín , či detičiek bohatých rodičov…

Ako zhodnotili a teraz počúvajte dobre psychológ a sociológ, tak vlastne podobné aktivity sú úplne normálne, lebo aj v histórii aristokracia sa chcela dištancovať sociálne od väčšiny obyvateľstva a že byť členom podobných spolkov má výhody, lebo človek sa dostane do lepšej spoločnosti, bude mať lepšie sociálne kontakty, dostane sa k zdrojom , sláve… Na záver sociológ skonštatoval, že to môže niekoho poburovať, ale keby sme to brali optimisticky, tak že títo ľudia ukazujú , že niečo dosiahli a môžete to dosiahnuť aj vy a psychológ to fakt tiež “zabil”, lebo že táto skupina vyžaduje len peniaze, takže aj človek so žiadnymi schopnosťami, či úspechmi si vie ten status elity zaplatiť… Reportáž si môžete pozrieť TU

No čo k tomu dodať, chce se mi blejt velebnosti…, takže ukazovanie sa nejakých zbohatlíckych detičiek, dedičov, či nejakých zazobaných vykorisťovateľských magnátov, ktorí žijú z našej práce, tým, že my pracujúci na nich makáme, trieme biedu, ledva prežívame, poctivo a príkladne žijeme a aj keď dostaneme výplaty, tak žijeme v skromných podmienkach a prepadávame sa čoraz viacej do statusu pracujúcej chudoby tak to je niečo fajn..normálne…, ešte by som pochopil, že vznikla nejaká takáto sieť, kde boháči ukazujú, ako pomáhajú chudobným, aj keď aj to je u väčšiny iba reklama a  farizejstvo…ale aspoň sa ukazuje to, že treba pomáhať, keď mám viacej, ale ukazovať sa, kde v akom luxusnom súkromnom lietadle chlastám s nejakými pipenkami, ktoré sa tiež, ako naša nemenovaná poslankyňa, radi zbavujú nohavičiek, tak to je silná káva…a psychológ a sociológ vás ešte presviedčajú, veď to je fajn, že takto nás chudobnejších motivujú, že toto môžeme mať aj my…, v preklade, že aj my si takto môžeme užívať, vystatovať sa, šíriť amorálne hodnoty..já já já jenom já… Mňa v živote motivovala vždy statočnosť ľudí, ktorí sa postavili za utláčaných, ktorí neváhali položiť aj život, pri obrane svojho národa, spoločenstva, ľudí, ktorí chceli svojimi nápadmi zlepšiť život celému ľudstvu, pozdvihnúť svoje krajiny z biedy a útlaku…ale to sa asi už nenosí, dnes nás majú podľa všetkého motivovať ľudia, ktorí sa s prepáčením, dobre nažerú, ožerú a užijú si v luxuse, ktorí si nakúpia najdrahšie veci a majú najlepší bezstarostný život, rozhadzujú všade “prachy”… chodia v najznačkovejších a najdrahších “vohozoch”, egoistické schránky, ktoré žijú len pre pôžitok… to sú tie motivačné celebrity dneška, konzumnej chorej doby…

Veď toto je presne tá rozprávka kapitalizmu, ktorá nás drží v tom, že každý má šancu byť bohatý a tým pádom majú ľudia vidinu rozprávkového života smotánky a tak budú radšej presadzovať svoje egoistické chúťky, pred pravými hodnotami, aby sa aj oni vyšplhali hore a pošliapali všetkých ostatných. Pred solidaritou, vzájomnou pomocou, spoluprácou a porozumením ľudí, aby mysleli na blaho spoločnosti, svojich priateľov, známych, že len spolu dosiahneme súdržnú, spokojnú a spravodlivú spoločnosť. Títo mladí tvorcovia tejto sociálnej siete pre boháčov budú za chvíľu oslavovaní, že tot sú príklady mladých úspešných ľudí, ktorí mali výborný nápad, zarobili a prispeli k “rozvoju” Slovenska a podobné “poučky” neoliberalizmu… no nikto už nepovie, že jediné čo ich motivovalo, bolo aby sa čo najskôr “napakovali” a aby šírili zhovadilé posolstvo pre ďalších ľudí, že ukazovať sa a chvastať koľko mám prachov a vy nemáte, ako si užívam a vy nie… šíriť pokrivené hodnoty a ešte tvrdiť, že to je fajn, že toto je to, na čom záleží, keď toto je niečo pozitívne…tak sorry , ale ja som potom asi veľmi narušený jedinec, lebo ja toto nepovažujem za niečo pozitívne a niečo, z čoho si mám brať príklad…

Pre mňa sú hodnoty niekde úplne inde a preto som aj vo Vzdore-strane práce, lebo cítim, že sme tu nato, aby sme si pomáhali, aby sme neboli ľahostajní k diskriminácii, chudobe, násiliu, kriminalite, karierizmu, pýche, ľuďom, ktorí bažia po moci, bohatstve a nakazili túto spoločnosť rozprávkou, že veď všetci môžme byť egoistickí boháči, no bohatstvo jedného, znamená chudobu druhého, preto bojujeme za spravodlivosť, za dôstojný život pre všetkých, proti kapitalizmu, ktorý zabíja ľudskosť a kde nás budú ovládať a bohatnúť na nás iba tí hore, tá úzka skupina oligarchov- buržoázie a ktorá sa nám bude na podobných sociálnych sieťach a z médií vysmievať, naaaaa a kukajte vy žebráci, ako sme sa napakovali a užívame si na váš účet, párty, chlast, drogy, žrádlo, orgie, zábavu, máme kedy sa nám zažiada… Nie ďakujem toto nie a proti takýmto sa budeme vždy tvrdo stavať! Život je o inom a pre mňa bohatstvo neznamená radosti konzumného sveta, pre mňa je bohatstvo v sile vzájomnej pomoci a súdržnosti ľudí.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce

P.S: Ján Keller jasne poukazuje aj na fakt, že pracujúci stále chudobnejú, stagnujú im platy a elita bohatne stále viac a viac: “Medzi elitou a deklasovanými je pestrý vejár stredných vrstiev. Všetci sociológovia sa fakticky zhodujú v tom, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú – a dá sa to veľmi presne vyjadriť, štatisti­cky zachytiť. U strednej vrstvy je však veľmi zložité zistiť nakoľko stagnuje, bohatne či chudobnie, pretože v rôznych sociológiách je vymedzenie strednej vrstvy od 20 do 80 percent spoločnosti. Ak dáte do strednej vrstvy členov pomocnej elity, tak stredná vrstva bohatne, ak do strednej triedy zahrniete tých nižších a tých ešte pod nimi, ktorí sú v stredných vrstvách len preto, že sa obrovsky zadlžujú, tak stredné vrstvy príjmovo stagnujú, alebo dokonca klesajú. V roku 1996 napísal Alain Lipietz knihu Société en sablier, voľne preložené Spoločnosť presýpacích hodín. V nej hovorí, že počas tridsiatich povojnových rokov vyzerala spoločnosť ako vzducholoď. Horné vrstvy boli malé, spodné boli tiež zanedbateľné a stredné vrstvy, to bola tá vzducholoď, ktorá sa nedotýkala zeme, pretože aj tí dolní mali nejaké príjmy. Od polovice sedemdesiatych rokov sa zo vzducholode stávajú presýpacie hodiny. Hore je pomerne malý počet ľudí s obrovskými majetkami, dole sa hromadia ľudia deklasovaní a priestor pre stredné vrstvy uprostred sa ustavične zužuje. Stredné vrstvy čoraz zreteľnejšie cítia, ako im uhýba priestor pod nohami, ako im hrozí, že sa prepadnú do spodnej časti presýpacích hodín. To, čo Lipietz vyjadrujte obrazne, ukázal Louis Chauvel na šanciach, príjmoch a generačných vzťahoch stredných vrstiev. Podľa neho vo Francúzsku polovica príslušníkov stredných vrstiev, respektíve ich potomkovia zažijú v priebehu asi 15 až 20 rokov sociálne deklasovanie. Polovica z nich sa presype bližšie k spodku presýpacích hodín.” Celý jeho článok nájdete TU: