Ako našim politikom (ne)vadí fašizmus: Pozrite si šokujúce VIDEO o náraste fašizmu na Ukrajine

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska si opäť spravil očko dobráka, keď dovolil dohrať divadelníkom z Brezna svoje predstavenie v Bratislave. Predstavenie prerušil Marian Kotleba po tom, čo podľa jeho slov v ňom zazneli urážky národov či vulgarizmy. Nerozumiem prečo divadelníci vôbec pred Kotlebom hrali. Je paradoxom, že práve vulgarizmy a urážanie národov je to, čo členovia a sympatizanti ĽSNS sami vo veľkom produkujú, stačí navštíviť nejakú facebooku diskusiu, alebo si pozrieť nejaký záznam.

Nedovolím si hodnotiť obsah a kontext predstavenia, ktoré som sám nevidel. Ďalšou podstatnou vecou je, čo chce to dané predstavenie povedať, aká je jeho hlavná myšlienka.

Chcel som však poukázať na inú vec. Prezident SR Andrej Kiska ako záchranca divadelníkov a krajiny pred fašizmom na území BBSK umožnil hru dohrať v Bratislave. Divadelníci zo slzami v očiach objímali Andreja Kisku.

Objímali presne toho Andreja Kisku, ktorý toleruje a podporuje otvorený fašizmus na Ukrajine. Prerušenie divadelného predstavenia v Brezne je len slabým odvarom otvoreného fašistického násilia u našich východných susedov. Nacisti z legálnej politickej strany „Pravý sektor“ násilne napádajú zhromaždenia občanov, sídla politických strán, fyzicky likvidujú opozíciu. „Obdobie absolútnej svojvôle, ktorá nasledovala po majdanskom puči, prinieslo množstvo agresívnych prejavov zo strany neonacistických banditov z Pravého sektoru, ktorí hromadne obsadzovali budovy a kancelárie Komunistickej strany Ukrajiny, konfiškovali ich majetok, ohrozovali mnohých členov a rabovali ich príbytky, pričom niektorí boli napokon aj fyzicky zlikvidovaní. S bejzbalovými pálkami a molotovovými koktejlmi dokonca napadli aj samotného predsedu KSU Petra Simonenka. Neonacistické a extrémne nacionalistické sily aj napriek mizivej podpore zo strany verejnosti obsadili vďaka poprevratovému chaosu, masívnej zastrašovacej kampani a benevolentnosti zo strany „štandardných“ politikov doma i v zahraničí množstvo strategických pozícií v bezpečnostných orgánoch, ozbrojených zložkách a tajných službách, vďaka čomu získali nezanedbateľný vplyv na chod štátnych orgánov.“ Bezpečnostné zložky sa na fašistické násilie neraz len prizerajú.

Zažiť Ukrajinský fašizmus na vlastnej koži, to by si divadelníci ešte rozmysleli, koho objímajú.

Vzdor-strana práce ostro protestuje proti novým protisovietskym a protikomunistickým zákonom, ktorých hlavným účelom je prepísanie dejín, pošpinenie antifašistického odkazu Ukrajincov a všetkých antifašistických bojovníkov, ktorí porazili nacizmus a fašizmus a legalizácia ukrajinského fašizmu a nacistických kolaborantov, ospravedlnenie a ututlanie ich zločinov, kedže nový zákon uznal banderovcov a nacistických ukrajinských kolaborantov združených v Ukrajinskej povstaleckej armáde a Organizácii ukrajinských nacionalistov za bojovníkov za nezávislosť.

Tieto jednotky sa dopúšťali vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy. Banderovci vyvraždili do konca vojny niekoľko stoviek tisíc ľudí, najmä civilistov, medzi nimi najmä Židov, ukrajinských antifašistov a komunistov, Poliakov, Čechov, príslušníkov Červenej armády a príslušníkov partizánskych antifašistických skupín. Kyjevský súd tiež odklepol žiadosť ukrajinského ministerstva spravodlivosti ešte z júla roku 2014 o rozpustenie Komunistickej strany Ukrajiny (KSU). Rozhodnutie sa týka aj Komunistickej strany robotníkov a roľníkov (KSRR), ktorá vznikla odštiepením od KSU. Týmto hanebným rozhodnutím ukrajinské mocenské orgány potvrdili nastolený trend, keď ešte v lete minulého roka rozpustili poslanecký klub právoplatne zvolených predstaviteľov KSU v ukrajinskom parlamente.

Ako píše Boris Latta pre Pravdu: „Viacerí pozorovatelia, nielen ukrajinskí, vidia v snahe ukrajinských poslancov „skoncovať so sovietskou minulosťou“ o. i. morálnu facku dvom miliónom ukrajinských vojakov bojujúcich v 2. svetovej vojne, ako aj piatim miliónom ukrajinských civilistov, ktorí zahynuli počas bojov s fašistami, ale aj v koncentračných táboroch.

VZDOR – strana práce